Viktor Kollár

[PeterSD]

Prinášame vám rozhovor so známym a úspešným režisérom Viktor Kollár. Prajeme vám príjemné čítanie.

1. Ste známy ako divadelný režisér, ale aj ako dabingový režisér. Ako ste sa dostali celkovo k réžii?

Už ako dieťa som veľa čítal, najskôr celú malú knižnicu v rodnej dedine Kochanovce, potom okresnú v Trenčíne. Na strednej škole som patril k tým „nie najlepším“ študentom, nebavilo ma chodiť do školy, celé dni som trávil v parku a čítal. Keď sa mi nakoniec podarilo zmaturovať, nechcel som ísť na výšku. Odišiel som žiť do Bratislavy a zamestnal sa v SND ako kulisák. A tam sa so mnou niečo stalo, tam som pochopil, že toto v živote chcem. Divadlo mi pripadalo ako magický svet, ako azyl v ktorom sa dalo ukryť pred vonkajším svetom. Sledoval som tajne skrytý v portáli každú skúšku a každé predstavenie. Po roku som sa prihlásil na VŠMU a vzali ma. Medzitým som už naskúšal s amatérskym divadlom v Trenčíne Genetove Slúžky a Aristofanovu Lýsistratu. Takže takto asi som sa dostal k réžii.

2. Ktorá oblasť v réžii je Vám bližšia? Divadelná alebo dabingová?

Ťažko povedať, v jadre možno divadelná, v nej ten svet vytváram, ale zase v dabingu som sa naučil pracovať s hlasom, jeho štruktúrou, spájaním hlasov, varírovaním všetkých možností, ktoré hlas a zvuk poskytuje. Rád v divadle pracujem s poéziou, ktorá je zároveň slovo a zároveň sa stáva hudbou, preto si myslím že v mojom prípade sú práca v dabingu a v divadle spojené nádoby, ktoré sa nedajú oddeliť. V dabingu často pripravujem slovenské znenie pre náročné, kvalitné alebo „áčkové“ filmy. To znamená, že ich vidím niekoľkokrát, poznám ich do detailu, oveľa viac, ako keď si pozriete film, len ako divák. Nadobudnuté skúsenosti ma spätne inšpirujú v divadelnej práci. Odpoveď na vašu otázku tým pádom je, že sa to nedá oddeliť, ktorý druh réžie je mi bližší. Som tvorený obomi.

3. Kde momentálne pôsobíte ako režisér?

Momentálne pôsobím ako interný režisér v Trnavskom divadle a tiež ako režisér v dabingovom štúdiu Daniela v Bratislave.

4. Ako a kedy ste začali pôsobiť v dabingovej sfére?

Myslím, že asi pred piatimi rokmi. Jedna známa ma zoznámila a odporučila šéfke štúdia Daniela, Ivete Chmurnej. Vtedy sa začala naša spolupráca a trvá doteraz.

5. Tvorba dabingu je v dnešnej dobre veľmi náročná, nakoľko požiadavky divákov sú veľmi vysoké a často diváci kritizujú prácu tvorcov. Vedeli by ste nám preto priblížiť ako to v dabingu funguje, respektíve ako sa obsadzujú herci, či sú vopred dané hlasy, či uprednostňujete „spätých" dabérov pri konkrétnych hercoch atď.?

Je to náročný proces, ktorý ovplyvňuje viacero faktorov. A čo je najdôležitejšie každý film je iný. Komunikácia o obsadení hlavných postáv väčšinou prebieha medzi režisérom a produkciou. Často je predstava úplne jasná, na danú postavu sa hodí konkrétny herec a nikto iný to nemôže robiť. V prípade, že je herec k dispozícii v termínoch, ktoré sú určené na nahrávku, je to ideálna situácia. Tiež sa môže stať, že televízia má svoju predstavu, kto by mohol daného herca dabovať. Pokiaľ je predstava nejasná a ide o veľmi špecifický typ herca, urobíme konkurz, na ktorý sa zavolajú konkrétni ľudia. Takto sme postupovali, napríklad v príprave slovenského znenia k filmu „Bruno“. Príprava obsadenia je o komunikácii. Nikoho nepreferujeme, nikto nemá protekciu.

6. Často sa stáva, že dabér, ktorý pravidelne dabuje toho istého herca, nie je obsadený na jeho postavu pri niektorom filme. Prečo je to tak a ako to riešite?

To môže mať viacero dôvodov. Väčšinou dodržujeme hercov, ktorí pravidelne niekoho dabujú. Ale, niekedy vyslovene cítim, že komunikáciu a polemiku o dabovaní nejakého slávneho herca by bolo prínosné rozšíriť. To nemusí byť negatívne, neznamená to, že chceme niekomu zobrať prácu alebo znevážiť jeho výkon, skôr je to pokus ponúknuť trochu iný pohľad, ktorý môže a nemusí byť pozitívne prijatý, ale dabovanie filmu je umelecký výkon. Ani operný spevák sa nemôže hnevať a uzurpovať si, že túto Verdiho postavu môžem spievať len ja. To, že ju zaspievajú viacerí, nič nemení na fakte, že v pamäti nám ostanú len tí najlepší. Ale, to je len môj názor, nikomu ho nevnucujem...a základ je, že umenie, hokej a politika, je na tom tak, že každý sa k nim môže vyjadriť. A veľa ľudí veľa názorov. O atómovej fyzike by sme už asi toľko nepokecali...

7. Je dôležité zachovávať striktne staré obsadenia na hercov, ktorí už starnú?

Ak správne rozumiem otázke, tak určite nemôže tridsaťročného De Nira dabovať ten istý herec, ako šesťdesiatročného De Nira...

8. Môžu dabovať mladé hlasy starých hercov a opačne?

Určite nie. Hlas sa rokmi mení, na hlase je počuť vek. Dabing je dobrý vtedy, keď ho necítite, ani si ho neuvedomíte. Je veľká a školácka chyba obsadiť starého herca oveľa mladším predstaviteľom a naopak.

9. Za akú dobu sa daný dabing vyrobí, respektíe ako dlho trvá, kým dabing prejde od zadania ku svojej finálnej podobe a aký čas je vyhradený na preklad, dialógy, dramaturgiu, koľko času majú zvukári na mixovanie zvuku a pod.?

Keď sme nahrávali „Hobita“, trvalo to od prípravy po nahratie veľmi veľa mesiacov. Len nahrávka trvala viac, ako mesiac. Iné filmy sa za týždeň preložia, za pár dní upravia a nahrajú. Mixovanie sa tiež odvíja podľa náročnosti projektu.

10. Čo sa Vám na tvorbe dabingu páči a čo nie a čo by ste v ňom zmenili?

Páči sa mi dotýkať sa veľkých hereckých výkonov v skvelých filmoch, páči sa mi o nich polemizovať a nútiť herca vyskúšať niečo iné, nové, čo zatiaľ v dabingu nerobil. Nemám rád neodkladný Damoklov meč v podobe termínov odovzdania filmov, nemám rád, keď je toho na mňa priveľa, prestávam sa z toho tešiť, prestáva ma to baviť. Ale kto má rád deadline?

11. Čo by ste všetkým fanúšikom slovenského dabingu odkázali?

Že im ďakujem za každý názor a som za každú diskusiu, akokoľvek kritickú.

Týmto pánovi Kollárovi ďakujeme za rozhovor a prajeme mu veľa úspechov v dabingu a aj divadle.